Charakteristika
Zemežlč, pomenovaná podľa horkosti celej rastliny, je jednoročná až dvojročná, 20 - 40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou listov a štvorhrannou stonkou, v hornej časti rozkonárenou. Drobné sediace kopijovité stonkové listy sú protistojné. Kvety vo vrcholíkoch sú päťpočetné, obojpohlavné, asi 1 cm dlhé. Majú rúrkovitý kalich a lievikovitú červenoružovú korunu.
Výskyt
Rastie na slnečných lúkach, stráňach a rúbaniskách. Keďže jej výskyt sa na mnohých miestach znižuje, čoraz častejšie sa pestuje zo semien. V prvom roku z koreňov vyrastú prízemné ružice listov, sadenice sa potom rozsadia do humusovej ílovitej pôdy s dostatkom vápnika. Na druhý rok rastliny kvitnú.
Zber a úprava
Zberajú sa kvitnúce časti vňate v dĺžke asi 20 cm. Uprednostňuje sa zrezávanie alebo strihanie, aby sa rastliny nevytrhli aj s koreňmi. Z ponechaného koreňa a prízemnej časti rastliny s ružicou listov vyrastú ďaľšie kvitnúce stonky. Pri zbere treba na stanovišti vždy nechať dostatok rastlín na semeno. Rozložené alebo v riedkych zväzkoch sa rýchlo usušia na zatienenom mieste, v umelých podmienkach pri vyššej teplote - do 50°C.
Liečivé vlastnosti
Používa sa pri problémoch s trávením (horčiny povzbudzujú vylučovanie tráviacich štiav, chuť do jedla, peristaltiku čriev), na zvýšenie imunity organizmu.
Príprava
Zápar pripravíme z jednej lyžičky posekanej drogy, ktorú zalejeme horúcou vodou a necháme vylúhovať. Pije sa pol hodiny pred jedlom tri- až päťkrát denne. Pitie záparu taktiež urýchľuje hojenie rán a pomáha pri akné. Ranu alebo vyrážky treba súčasne potierať silným odvarom, čerstvou šťavou, alebo pomliaždenou vňaťou.
Zaujímavosť
Zemežlč je prastará liečivá rastlina. Zmienky o nej sa vyskytujú už v gréckych bájach, vyliečila kentaura, napoly človeka, napoly koňa. To sa odrazilo aj v jej vedeckom názve.