Mesiac zberu

Vinič hroznorodý Vitis vinifera L.
Réva vinná (čes.)

Kliknite na obrázok pre zväčšenie.

Kvitnutie
Jan Feb Mar Apr
Máj Jún Júl Aug
Sep Okt Nov Dec
Zber
Jan Feb Mar Apr
Máj Jún Júl Aug
Sep Okt Nov Dec
Druhý zber
Jan Feb Mar Apr
Máj Jún Júl Aug
Sep Okt Nov Dec
Kvitnutie: Marec - Jún.   Zber: August - Október.   Druhý zber: Neuvedený.

Charakteristika

Popínavý ker so zelenými, neskôr hnedými lysými stonkami, na ktorých vyrastajú dlhostopkaté, dlaňovito laločnaté, na báze srdcovité a na okraji zúbkaté listy, ktoré majú v priemere až 15 cm. Oproti listom vyrastajú na stonkách rozkonárené úponky, ktorými sa stonky prichytávajú k opore. Varieta tinctoria má listy, ktoré na jeseň celkom sčervenejú. Drobné, žltozelené, voňavé, päťpočetné, ľahko opadavé kvety sú zoskupené v hustých metlinách. Sú obojpohlavné, na rozdiel od viacerých voľne rastúcich druhov, ktoré majú kvety jednopohlavné. Plody sú zvyčajne semenné bobule, pri variete tinctoria tmavočervené až tmavomodré.

Výskyt

Pochádza z Malej Ázie a odtiaľ sa jeho pestovanie roz­šírilo do mierneho pásma všetkých kontinentov. U nás sa pestuje na celom južnom Slovenku, v Českej republike v najteplejších častiach stredných Čiech a južnej Moravy.

Zber a úprava

Zberajú sa zrelé plody a na jeseň dočervena sfarbené listy. Plody sa konzumujú čerstvé, alebo sa z nich robia šťavy a víno. Listy sa po odtrhnutí sušia v tieni.

Liečivé vlastnosti

Účinné látky v plodoch alebo listoch stimulujú krvný obeh, znižujú krvný tlak, rozširujú cievy, zvyšujú odolnosť ciev proti kôrnateniu a vlásočníc proti praskaniu (tým obmedzujú aj tvorbu a krvácanie hemoroidov), pri konzumovaní plodov v hroznových kúrach lie­čia zápchu, prečisťujú tráviaci trakt a povzbudzujú chuť do jedla.

Príprava

Zápar sa pripraví sa z 30 - 40 g čerstvých nasekaných alebo sušených rozdrobených listov a jedného litra horúcej vody 15-minútovým lúhovaním. Pijú sa 3 poháre denne medzi jedlami. Plody sa konzumujú čerstvé. Môže sa z nich pripraviť aj šťa­va alebo červené víno s antioxidačnými vlastnosťami. Víno sa piješmierou, 10-20 ml denne.

Zaujímavosť

Vinič rastie voľne v prírode na mnohých miestach Prednej, Strednej a južnej Ázie a južnej Európy. Odtiaľ sa dostal aj k nám. V severnej Amerike rástlo niekoľko planých druhov (Vitis labrusca, V. riparia, V. aestivalis), ktoré sa tam začali kulti­vovať. Odtiaľto pochádzajú odrody používané ako podpníky na štepenie našich ušľachtilých odrôd. Na prelome 19. a 20. storočia korene našich domácich odrôd takmer úplne zničila voška viničová (fyloxéra). Americké odrody boli proti nej odolné. Odvtedy sa „amerikány" u nás rozmnožujú vegetatívne a snúbia sa s našimi „európanmi." V lesných spoločenstvách sa u nás vyskytuje aj pôvodný vinič lesný - Vitis vinifera L. subsp. sylvestris. Je dvojdomý a dimorfný, samčie a sa­mičie jedince sú odlišné. Malé plody sú tmavofialové. V povodí veľkých riek, najmä v lužných lesoch, rastie vinič hroznorodý - Vitis vinifera subsp. vinifera. Je to ázijský druh a od pôvodného druhu sa odlišuje tým, že má obojpohlavné kvety a dvojsemenné bobule, tak ako naše vyšľachtené odrody.