Mesiac zberu

Pyštek obyčajný Linaria vulgaris Mill.
Lnice květel (čes.)

Kliknite na obrázok pre zväčšenie.

Kvitnutie
Jan Feb Mar Apr
Máj Jún Júl Aug
Sep Okt Nov Dec
Zber
Jan Feb Mar Apr
Máj Jún Júl Aug
Sep Okt Nov Dec
Druhý zber
Jan Feb Mar Apr
Máj Jún Júl Aug
Sep Okt Nov Dec
Kvitnutie: Jún - Október.   Zber: Jún - Október.   Druhý zber: Neuvedený.

Charakteristika

Pyštek je trváca rastlina, ktorej z plazivého podzemku vyrastá väčší počet 30 - 60 cm vysokých nerozkonárených, husto olistených stoniek. Listy sú sediace, striedavé, čiarkovito kopijovité. Žlté pyskovité kvety s výraznou ostrohou sú zoskupené v koncovom strapci. Na dolnom pysku je oranžovožltá škvrna. Kvety odkvitajú postupne, čím sa strapec predlžuje. Plod je dvojpuzdrová vajcovitá tobolka s mnohými drobnými semenami.

Výskyt

U nás rastie hojne na celom území v burinových porastoch, pri cestách, na násypoch, rúbaniskách od nížin až do podhoria. Obľubuje sypké kamenisté alebo piesočnaté pôdy.

Zber a úprava

Kvitnúca vňať sa zberá od júna do septembra. Pri zbe­re sa odreže asi 20 cm od zeme a suší sa vo zväzkoch v tieni. V umelých podmienkach nemá teplota sušenia presahovať 35 °C. Dobre vysušená droga je zelená so žltými kvetmi.

Liečivé vlastnosti

Pyštek má protizápalové a protizápchové účinky. Zvyšuje aj pevnosť cievnych stien. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri chorobách žlčníka, obličiek, pečene, pri žl­tačke, pri zväčšenej prostate a pri ťažkostiach s močením, pri žalúdočných ťažkostiach, najmä pri „pálení záhy" (pažeráka) a zápche, zvonka vo forme obkladov na vredy a kožné vy­rážky, hemoroidy, vredy predkolenia, kŕčové žily a očné zápaly.

Príprava

Zápar sa pripraví z 1 - 2 čajových lyžičiek drogy a pohára vriacej vody. Po 15-minútovom lúhovaní sa vypije na dvakrát počas dňa. Zvonka sa prikladá obklad zo zaparenej drogy zavinu­tej v kúsku jemného plátna alebo scedený odvar na­siaknutý vo vate. Pri očných obkladoch je vhodné po­užiť zmes pyšteka, očianky a kvetu rumančeka. Často sa odporúča kombinovať obklady s pitím čaju.

Zaujímavosť

Pyštek si mnohí z nás pamätajú z detstva ako kvietok, ktorý „vie otvoriť papuľku". Ak sa stred kvetu zboku mierne potlačí medzi palcom a ukazovákom, jeho pysky sa rozostúpia a uvoľnia prístup k čnelke, tyčinkám aj medovým žliazkam vnútri koruny. Hmyz, ktorý kvety opeľuje, používa však na dosiahnutie toho istého cieľa inú metódu. Sadne si na plošinku, pripomínajúcu akýsi vankúšik na spodnom pysku kvetu. Hmotnosťou svojho tela zaťaží spodný pysk a kvet sa otvorí. Potom už záleží iba od dĺžky jeho cuciaka, či dosiahne k medovým žliazkam, aby si pochutil na sladkom nektári. Pritom sa mu z chlpov brušká uvoľní peľ, ktorý sa naň nalepil na iných kvietkoch pyšteka a opelí bliznu. Cez bliznu a čnelku prerastie peľ do semenníka a oplodní vajíčka, z ktorých sa vyvinú semená.