Charakteristika
Patrí do rodu bôbovitých rastlín. Po celom svete je známych cca 43 druhov. Je známy ako aj rímsky hrach a je pestovaný ako strukovina. Patrí k jednoročným rastlinám so zloženými listami. Listy sú zubaté a kvety môžu byť bielej, ružovej alebo fialovej farby. Cícer má jemne orieškovú chuť. Obsahuje veľa vitamínov a minerálov, napr. vápnik, železo, zinok, kyselinu listovú, B15, bielkovinu a vlákninu. Na Slovensku má veľa rôznych názvov, napr. slovenka, čičer, slovanec, bagoca a bagovka.
Výskyt
Cícer je rozšírený od východného Stredozemia až po strednú Áziu. Najviac sa vyskytuje v strednej a západnej Ázii, kde sa pestuje skoro v každej nadmorskej výške. Cícer je starý až 7500 rokov a v stredoveku sa rozšíril aj do Európy.
Zber a úprava
Cícer sa pestuje podobne ako hrach, je trocha náročnejší na teplo a svetlo. Nemá rád veľké množstvo vlahy. Vhodné sú ľahšie, piesočnaté pôdy, neznáša priame hnojenie vápnikom. Zbierajú sa krátke, guľaté semená, v žltej zrelosti, pretože prezreté semená sa ťažko varia.
Liečivé vlastnosti
Cícer má protirakovinové účinky, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a dáva pozor na tuky v tele. Má pozitívne účinky na činnosť srdca, znižuje krvný tlak, odstraňuje psychickú únavu a pripisujú sa mu tiež afrodiziakálne účinky.
Príprava
Cícer je potrebné pred varením namočiť najlepšie na 8 - 12 hodín. Ak by ste chceli zvýšiť jeho výživnú hodnotu, treba nechať cícer namočený dlhšie, až pokiaľ nezačne pučať, vtedy je vhodný hlavne do šalátov. Najznámejší pokrm vyrábaný z cíceru je nátierka hummus, ďalej je vhodný na prípravu omáčok, polievok, prívarkov a zeleninových šalátov.
Zaujímavosť
Názov tejto rastliny je gréckeho pôvodu. Grécke slovo aries znamená barania hlava. Cícer neobsahuje lepok, preto je vhodný aj pre celiatikov.